Obhajca majstrovského titulu, dvojnásobný šampión Európy posledných rokov, a napriek tomu skôr čierny kôň turnaja ako hlavný adept na víťazstvo. Tento paradox momentálne vystihuje pohľad odbornej i fanúšikovskej verejnosti na Španielskou reprezentáciu. Kde je nakoniec pravda sa dozvieme až za pár týždňov, avšak repríza predchádzajúceho finále MS s Holandskom hneď na úvod môže všeličo napovedať.
História Je až prekvapujúce, ako dlho Španieli čakali na akýkoľvek väčší úspech na poli svetového reprezentačného futbalu.Akokoľvek kluby ako Barcelona či Real Madrid pravidelne ovládali (a dodnes ovládajú) európska kolbiska, dohromady to v národných farbách nikdy poriadne nefungovalo…Až donedávna.
Zoberme však histórii španielskeho futbalu pekne poporiadku. Federácie vznikla v roku 1913 a o sedem rokov neskôr sa národný celok predstavil na OH 1920 v Antverpách, a hneď ako st rieborný. Nebol to jediný úspech tejto doby. Rok po vzniku ligy (1928) sa Španielsko stalo prvým tímom, ktorý dokázal poraziť celok z Britských ostrovov. Anglicko vtedy v Madride prehrala dramaticky 3: 4! Všetko sa rozvíjalo tak sľubne.Prvý štart na MS 1934 potom začal výhrou nad Brazíliou a skončil prehrou s Talianskom.
Nasledoval nástup klubového futbalu, kde role hlavných hviezd plnili predovšetkým hráči zo zahraničia. V čase veľkej slávy Realu Madrid a jeho päťročné hegemónie v úvodných ročníkoch Pohári Majstrov šírili opojenie Bielym baletom hlavne Argentínčan Alfredo di Stefano či maďarský kúzelník Ferenc Puskás. Po neúspechu na MS 1962 netrvalo dlho a padlo rozhodnutie zákazu štartov cudzincov v domácej lige.Ovocie to prinieslo až nečakane rýchlo, hneď v roku 1964 totiž Španieli slávne ovládli domáci majstrovstvá Európy vďaka finálovej výhre 2: 1 nad Sovietskym zväzom, ktoré sledovalo 120-tisí c divákov.
Až v roku 1982 sa hralo opäť v Španielsku, tentokrát majstrovstvá sveta. Postup zo skupiny bol očakávaný, ale poriadne vydreté. Nerozhodne s Hondurasom a prehra so Severným Írskom, Španieli prehrali iba Juhoslávii. Ďalej to však nešlo, v druhej fáze skončila reprezentácia La Furia Roja posledný. Štyri roky nato skončila španielska ekipa vo štvrťfinále, na penalty ju zastavila Belgicka. MS 1994 - smolné vyradenie od Talianov, 1998 - vypadnutie hneď v základnej skupine.Celú čiernu dvacetiletku potom podčiarklo neúspešné štvrťfinále s domácou Južnou Kóreou, akokoľvek sa vtedy Španieli mohli cítiť právom rozhorčenie.
Keď potom La Furia Roja vyhorela aj na portugalskom Euru a svetový šampionát v Nemecku pre ňu priniesol iba osemfinálovej účasť, zdalo sa, že šnúra neúspechov sa bude ťahať večne. O to silnejšie bol šok, keď Španieli ovládli v roku 2008 majstrovstvá Európy. A keď už si rep rezentanti väčšiny Pyrenejského ostrova privoňali k úspechu, nič ich nedokázalo zastaviť ani na všetkých ďalších veľkých futbalových podnikoch.Na MS v Južnej Afrike síce herne neoslnili a prehrali hneď svoj prvý zápas v skupine, avšak jednou výhrou 1: 0 za druhou sa nakoniec svedomito prehrýzli až do historického finále s Holandskom. Na víťazný gól Andrésa Iniestu v predĺžení sa už nikdy nezabudne, Španielsko sa prvýkrát stalo majstrom sveta!
Aby toho nebolo málo, ovládli úradujúci svetoví i európski šampióni tiež následné EURO 2012 v Poľsku a na Ukrajine.Teraz ich čaká nový úloha: byť prvou krajinou Európy, ktorá dokáže triumfovať na americkej pôde a zároveň sa tak po dvaapadesátileté pauze stať tým, kto dokáže vydobytý titul majstra sveta obhájiť.
Kvalifikácia < br>
Čo by to bolo za majstrovstvá sveta, keby na ňom chýbal úradujúci šampión? Španieli si svoju povinnos� � splnili, hoci veľmi nezáživne, ako v posledných rokoch býva ich dobrým zvykom. Len jediný raz sa hviezdami nabitá ofenzíva odtrhla k vyššiemu počtu gólov, a to v druhom kvalifikačnom zápase na bieloruskej pôde.Po tejto výhre 4: 0 si však zverenci trénera Del Bosqueho Zadělalo na trable, keď v dvoch domácich zápasoch po sebe proti Francúzsku a Fínsku iba remizovali 1: 1. Následný duel v Paríži tak razom nadobudol nových kontúr - Španielom vážne hrozilo, že sa na MS pozrú jedine skrz nevyspytateľnou baráž…
Práve vtedy však La Furia Roja ukázala svoju ohromnú silu a kvalitu. Presvedčivá výhra 1: 0 vďaka gólu Pedra znovu nastolila pokoj v skupine I a o konečnom poradí na prvých dvoch pozíciách bolo rozhodnuté.Konečný sumár španielskej kvalifikácia znie takto: skóre po ôsmich zápasoch 14: 3, päť čistých kont a priamy postup do Brazílie.
Na koho sa zamerať: Sergio Busquets nikdy v špani elskom drese nestrelil jediný gól, v pamäti laickej verejnosti je často zapísaný predovšetkým, ako nečestný teatrálny typ hráča, pohybuje sa vedľa ďaleko obletovanějších hviezd, a napriek tomu, možno práve preto, si Sergio Busquets zaslúži svoj diel pozornosti.Aspoň taký, aby sme odhalili jeho pravé ja a nesmierny prínos pre klub i reprezentaci.Týmový aj reprezentačný kolega Xavi Hernández ho raz opísal ako "nejprotřelejšího hráčov z celého tímu." Sergio Busquets nepatrí ako na ihrisku, tak v súkromí k žiadnym bouřlivákům. Naopak by rád v očiach verejnosti vyzeral tak, že sa o nič nestará, že sa o vlastný imidž vôbec nezaujíma. Pravda je však iná, len je treba k jej odhaleniu vyčkať na pravý moment.
Pred štyrmi rokmi Busquets mieril za zkompletováním skvostné zostavy trofejí: výhrou v domácej lige, na majstrovstvách sveta klubov, v Lige majstrov, v ligovom pohári a na rade bolo majstrovstvách sveta v Južnej Afrike.To všetko vo dvadsiatich dvoch rokoch ako základný stavebný kameň barcelonské aj španielskej jedenástky. Po bezchybné kvalifikačnej jazde však La Furia Roja škaredo narazila v prvom zápase základnej skupiny proti Švajčiarsku. Nikto vo čtyřiaosmdesátileté histórii svetových šampionátov nedokázal získať majstrovský titul po tom, čo prehral úvodný zápas. Španieli vtedy padli 1: 0.
Určitý podiel viny na jedinom góle zápasu z kopačky Gelson Fernandes mal práve Sergio Busquets, keď podskočil v stredu zálohy letiaci loptu a následne svojho súpera nedokázal ubrániť.Keď tak rozčúlený španielske médiá hľadala obetného baránka, ktorý európske šampiónmi v boji o zlatú sošku potopí, voľba padla práve na Busqetse. Bolo úplne jedno, že systém s dvoma záložníkov operujúcimi z hĺbky poľa spoľahlivo dlhé roky fungoval, zrazu šlo o neprípustný predpotopné systém, ktoré bolo nutné sa čo naj skôr zbaviť.
Všetci objevivší sa kritici (a že ich bolo!) sa zhodli na vinný a odstránenie Busqetse. Vicente del Bosque dokonca musel zvolať mimoriadny míting, kde všetkým vysvetlil, že žiadny hon na individuality sa konať nebude a systém, ktorý sa stal španielskou herné filozofiou, zostane nezmenený.Aj hráči za svojho kolegu v zbrani postavili ako jeden muž. Napriek tomu pre mladého Busquetsa muselo ísť o poriadne ťažké chvíle. Kým ostatní hráči si spoločne užívali dnu voľna, dvadsaťdvaročný Sergio sa držal stranou. Keď po pohodlnej výhre nad Hondurasom požiadal Busquetsa o krátky rozhovor pred kamerou známy žurnalista Graham Hunter, dostalo sa mu ostrého odmietnutia.
"Prečo stále ja? Prečo? Je to preto, že som slušný a vždy sa v mix zóne zastavím? Nájdite si niekoho iného…" Nešlo však len o kritiku samú či snáď o to, že Španielsko v tú chvíľu bolo na pokraji vyradenia.Bola to tá do očí bijúce ignorancia Busquetsových výkonov, ktorými zo spoluhráčov okolo robí ešte lepšie individuality a kryje všetky ich zaváhania. Od švajčiarskeho prepadáku už vo zvyšku majstrovstiev nechýbal ani minútu a bohato prispel k historickému titulu. Aj vďaka obdivným vyhlásením Xaviho, Pepa Guardiolu či Davida Villy sa z odpadlíka razom stal hrdina a celý futbalový svet si meno Busquets definitívne spojil so vzorom moderného defenzívneho záložníka.
Zďaleka najväčšie poklonu však "Busimu" vystrúhal jeho niekdajší zástanca Del Bosque.Legenda Realu Madrid totiž povedala tieto slová:
"Keby som sa znovu narodil v súčasnej modernej dobe, chcel by som byť Sergio Busquets." Pre tých, ktorí Del Bosqueho samotného nikdy nevideli hrať - on sám bol vo svojej dobe špičkovým záložníkom s prehľadom aj technickým nadaním.
"Ak chcete predvádzať oku lahodiaci futbal a byť neustále vidieť, vyhnite sa mô jmu postu. Čo sa týka taktického poňatie, defenzívny stredopoliar v systéme 4-3-3 je jednoducho tá najnáročnejšia pozície zo všetkých, " líči dlháň Barcelony svoj pohľad na futbal.
"Ide o intenzívnu prácu. Musíte počítať s ohromným množstvom prvkov v krátkom čase, čo vyžaduje futbalovú chytrosť a plnú koncentráciu.Súčasťou mojej role na ihrisku je pohybovať sa medzi obrannými a útočnými líniami a zabezpečiť, aby sa lopta správne rýchlo pohyboval. Je to väčšinou práve "pivot", kto rozbehne celú akciu. " " Z pohľadu defenzívy som prostredníkom medzi obrannou štvoricou a zálohou, " pokračuje Busquets.
"Snažím sa dostupovat a Prešova tak, aby som súperovho útočníka izoloval od jeho vlastnej zálohy.Som tímový hráč, ktorý toho musia veľa odpracovať a obetovať sa pre úspech tímu, " doplnil dvadsaťpäťročný odchovanec Barcelony a názorne predviedol, prečo ho majú spoluh ráči toľko v obľube a treba Xavi si len málokedy v tímovom autobuse sadne vedľa niekoho iného. žiadne naháňania sa za slávou, len spoľahlivá neviditeľná práca v strede ihriska, ktorú ocenia málokto.
Malý Sergio vyrástol v domácnosti, kde otecko Carlos držal post barcelonské brankárskej jednotky. O ničom takom jeho syn nechcel ani počuť, strieľanie gólov bolo lákavejšie.
"Keď je človek mladý, byť brankárom je jednoducho nuda.Vo všetkých zápasoch so školou alebo priateľmi vždy chcete byť útočníkom, dávať góly a užiť si tak najkrajšie pocit, aký futbal ponúka. Otec nás oboch s bratom nechával na seba strieľať, čo sme zbožňovali. " Čo naopak Busquets nezbožňuje, je jeho kontakt s verejnosťou. Žiadne sociálne siete, skoro žiadne reklamy či sponzorstva, najmä v porovnaní so svojím okolím, a tiež relatívne malý záujem médií. aj v tomto ohľade si teraz iste nepraje nič iné, než aby sa neopakoval boom spred štyroch rokov. Treba podotknúť, že od tej doby je oveľa skúsenejší a ako futbalista definitívne dozrel.Ak si svoju formu na cestu do Brazílie správne načasoval, majú Španieli veľkú šancu byť znovu šampiónmi.
Tréner: Vicente del Bosque Nikdy nie je jednoduché nadviazať na úspech svojho predchodca, avšak Vicente del Bosque sa tomuto tlaku s trochou nadsadenia svojimi výsledkami priamo vysmial do tváre. Potom, čo v roku 2008 prevzal po Luis Aragonés čerstvej majstrami Európy, totiž dosiahol na úspech ešte neporovnateľne vyššia - doviedol Španielsko k titulu svetovému, prvému v národnej histórii.A ešte predtým, než sa dostane k šancu tento unikátny počin zopakovať, zvládol Del Bosque obhájiť trón európsky.
Šesťdesiattriročný Del Bosque, ktorý sa od februára 2011 môže pýšiť titulom Markíza za svoje mimoriadne zásluhy v oblasti športu, bol svojho času defenzívnym záložníkom. Podporuje tak teóriu, že najlepší trénerské talenty sa vo futbale prejavujú práve z tejto pozície. Ako hráč spojil svoje služby takmer výhradne s Realom Madrid. Okrem troch ročných hosťovaní strávil rodák zo Salamancy u Merengues celú svoju štrnásťročnú kariéru.Dohromady tak v Reale vyhral päť ligových titulov, štyri domáce poháre a osemnásťkrát nakukol aj do reprezentácie.
Aj potom, čo prešiel z hráčskej lavice na tú trénerskú, pokračoval Del Bosque v zázemí Bieleho baletu. Svoje prvé krôčiky si odbil v Castille, teda B-tímu Realu a v roku 1994 prvýkrát aspoň nakrátko stál aj na poste trénera prvého tímu, keď zaskakoval za vyhodeného kouča Flora. O päť rokov neskôr už dostal prácu v Reale na plný úväzok a vedenie klubového giganta svojho rozhodnutia nemohlo ľutovať.Hneď v prvej sezóne vyhral del Bosqueho tím Ligu majstrov, následne pridal dva ligové tituly, znovu prestížnu mil ionársku súťaž, španielsky i európsky Superpohár a všetko zavŕšil aj ziskom pohára Interkontinentálneho. Stačili mu k tomu štyri roky.
Po kratučkom výstrelku na lavičke istanbulského Besiktasu sa potom šesťdesiattriročný kouč s fúzikmi, ktorý si udržiaval ešte čoby hráč, dostal ku kormidlu španielskej reprezentácie.Svojho poslania sa zhostil majstrovsky a všetci priaznivci La Furia Roja môžu s napätím očakávať, či už teraz legendárny úspechy dokáže ešte vyšperkovať.
Prednosti a slabiny Hoci sa tieto dve oblasti na pohľad značne rozchádzajú a bývajú právom zvyčajne rozdelené, u súčasného Španielska je namieste urobiť výnimku. Čo sa totiž niekomu môže zdať ako klad, označí iný za zápor a až samotný šampionát napovie, kde je vlastne pravda.
Vicente del Bosque je známy svojím konzervativizmom. Za dlhé roky sa mu podarilo vytvoriť si skupinu hráčov, ktorá ho nikdy nesk lamala a on v ďalších a ďalších nomináciách zase nesklamal ju.Na jednej strane ide o rozumnú voľbu, kedy si tím zachováva svoju súdržnosť, zohratosť a nesporné skúsenosti, konieckoncov víťazná zostava sa predsa nemení. Na strane druhej však čas nejde zastaviť a pribúda čoraz viac obáv, či si hráči ako Villa, Torres, Xavi alebo aj v klube večne vysedávajúcich brankár Casillas stále zaslúži pevné miesto v konečnej nominácii napriek klesajúcej výkonnosti.
Pochyby vzbudzuje aj otázka, čo vlastne od Španielov čakať.Potom, čo úradujúci šampióni drvivo podľahli vo finále Konfederačního pohára Brazílii, prijali stávkové kancelárie aj laická verejnosť práve domáci kanárika ako hlavného favorita majstrovstiev, nasledované Argentínou a Nemeckom. Španielsko je pre mnohých prekvapivo až štvrté vzadu, ako by snáď status najlepšieho celku sveta bol hendikepom…Alebo sa snáď potvrdí názory, že sa La Fur ia Roja po všetkých nedávnych úspechoch podvedome uspokojí a nepoženie ju za ďalším titulom taký hlad, ako jej konkurentmi ?
Hojne propíraným témou je tiež základná zostava a jej taktické rozostavenie. Všetky španielske úspechy pod Del Bosque tkvie v použití tzv.falošné deviatky, teda hre bez klasického stredného útočníka, ktorého v posledných rokoch najčastejšie nahrádzal Cesc Fàbregas. Dôsledkom takéhoto rozostavenie je pre Španielov typická herné dominancie s trvalým držaním lopty a trpezlivým čakaním na šancu, čo hocikto označuje za nudnú podívanou. Nesporným faktom však je, že Španielsko na všetkých troch víťazných šampionátoch z posledných rokov neinkasovalo v ich vyraďovacej časti jediný gól. Práve v tom tkvie úspech Del Bosqueho ekipy, práve preto sa občasná strelecká impotencia dá prehliadnuť.
Ako však ukázalo vyššie zmienené stretnutí s Brazíliou, možno má táto taktika na jlepšie za sebou.Všetci budú na majstrovstvách od Španielov očakávať jednu jedinú herné variant a bude na Del Bosque, aby svojich súperov dokázal zaskočiť. Postaví na hrot Diega Costu? Povolí Juanfran či Azpilicuetovi na pravom kraji obrany rovnaké ofenzívne pikle, akými oplýva ich kolega Albumy na strane druhej? Naskočí od prvého zápasu v strede ihriska nastávajúce hviezda Koke miesto Xaviho?Káder na všemožnú variáciu majú Španieli takmer dokonalý, zostáva len čakať, či sa určité flexibility z ich strany naozaj dočkáme.
Predpokladaná zostava: Casillas - Azpilicueta, Piqué , Ramos, Alba - Busquets, Alonso, Xavi - Pedro, Fàbregas, Iniesta
Prípravné zápasy < / div> Obhajca majstrovského titulu, dvojnásobný šampión Európy posledných rokov, a napriek tomu skôr čierny kôň turnaja ako hlavný adept na víťazstvo. Tento paradox moment álne vystihuje pohľad odbornej i fanúšikovskej verejnosti na Španielskou reprezentáciu.Kde je nakoniec pravda sa dozvieme až za pár týždňov, avšak repríza predchádzajúceho finále MS s Holandskom hneď na úvod môže všeličo napovedať.
História Je až prekvapujúce, ako dlho Španieli čakali na akýkoľvek väčší úspech na poli svetového reprezentačného futbalu. Akokoľvek kluby ako Barcelona či Real Madrid pravidelne ovládali (a dodnes ovládajú) európska kolbiska, dohromady to v národných farbách nikdy poriadne nefungovalo…Až donedávna.
Zoberme však histórii španielskeho futbalu pekne poporiadku. Federácie vznikla v roku 1913 a o sedem rokov neskôr sa národný celok predstavil na OH 1920 v Antverpách, a hneď ako strieborný. Nebol to jediný úspech tejto doby.Rok po vzniku ligy (1928) sa Španielsko stalo prvým tímom, ktorý dokázal poraziť celok z Britských ostrovov. Anglicko vtedy v Madride preh rala dramaticky 3: 4! Všetko sa rozvíjalo tak sľubne. Prvý štart na MS 1934 potom začal výhrou nad Brazíliou a skončil prehrou s Talianskom.
Nasledoval nástup klubového futbalu, kde role hlavných hviezd plnili predovšetkým hráči zo zahraničia. V čase veľkej slávy Realu Madrid a jeho päťročné hegemónie v úvodných ročníkoch Pohári Majstrov šírili opojenie Bielym baletom hlavne Argentínčan Alfredo di Stefano či maďarský kúzelník Ferenc Puskás. Po neúspechu na MS 1962 netrvalo dlho a padlo rozhodnutie zákazu štartov cudzincov v domácej lige.Ovocie to prinieslo až nečakane rýchlo, hneď v roku 1964 totiž Španieli slávne ovládli domáci majstrovstvá Európy vďaka finálovej výhre 2: 1 nad Sovietskym zväzom, ktoré sledovalo 120-tisíc divákov.
Až v roku 1982 sa hralo opäť v Španielsku, tentokrát majstrovstvá sveta. Postup zo skupiny bol očakávaný, ale poriadne vydreté. Nerozhodne s Hondurasom a prehra so S everným Írskom, Španieli prehrali iba Juhoslávii. Ďalej to však nešlo, v druhej fáze skončila reprezentácia La Furia Roja posledný. Štyri roky nato skončila španielska ekipa vo štvrťfinále, na penalty ju zastavila Belgicka. MS 1994 - smolné vyradenie od Talianov, 1998 - vypadnutie hneď v základnej skupine.Celú čiernu dvacetiletku potom podčiarklo neúspešné štvrťfinále s domácou Južnou Kóreou, akokoľvek sa vtedy Španieli mohli cítiť právom rozhorčenie.
Keď potom La Furia Roja vyhorela aj na portugalskom Euru a svetový šampionát v Nemecku pre ňu priniesol iba osemfinálovej účasť, zdalo sa, že šnúra neúspechov sa bude ťahať večne. O to silnejšie bol šok, keď Španieli ovládli v roku 2008 majstrovstvá Európy. A keď už si reprezentanti väčšiny Pyrenejského ostrova privoňali k úspechu, nič ich nedokázalo zastaviť ani na všetkých ďalších veľkých futbalových podnikoch.Na MS v Južnej Afrike síce her ne neoslnili a prehrali hneď svoj prvý zápas v skupine, avšak jednou výhrou 1: 0 za druhou sa nakoniec svedomito prehrýzli až do historického finále s Holandskom. Na víťazný gól Andrésa Iniestu v predĺžení sa už nikdy nezabudne, Španielsko sa prvýkrát stalo majstrom sveta!
Aby toho nebolo málo, ovládli úradujúci svetoví i európski šampióni tiež následné EURO 2012 v Poľsku a na Ukrajine.Teraz ich čaká nový úloha: byť prvou krajinou Európy, ktorá dokáže triumfovať na americkej pôde a zároveň sa tak po dvaapadesátileté pauze stať tým, kto dokáže vydobytý titul majstra sveta obhájiť.
Kvalifikácia < br>
Čo by to bolo za majstrovstvá sveta, keby na ňom chýbal úradujúci šampión? Španieli si svoju povinnosť splnili, hoci veľmi nezáživne, ako v posledných rokoch býva ich dobrým zvykom. Len jediný raz sa hviezdami nabitá ofenzíva odtrhla k vyššiemu počtu gólov, a to v druhom kvalifik ačnom zápase na bieloruskej pôde.Po tejto výhre 4: 0 si však zverenci trénera Del Bosqueho Zadělalo na trable, keď v dvoch domácich zápasoch po sebe proti Francúzsku a Fínsku iba remizovali 1: 1. Následný duel v Paríži tak razom nadobudol nových kontúr - Španielom vážne hrozilo, že sa na MS pozrú jedine skrz nevyspytateľnou baráž…
Práve vtedy však La Furia Roja ukázala svoju ohromnú silu a kvalitu. Presvedčivá výhra 1: 0 vďaka gólu Pedra znovu nastolila pokoj v skupine I a o konečnom poradí na prvých dvoch pozíciách bolo rozhodnuté.Konečný sumár španielskej kvalifikácia znie takto: skóre po ôsmich zápasoch 14: 3, päť čistých kont a priamy postup do Brazílie.
Na koho sa zamerať: Sergio Busquets nikdy v španielskom drese nestrelil jediný gól, v pamäti laickej verejnosti je často zapísaný predovšetkým, ako nečestný teatrálny typ hráča, pohybuje sa vedľa ďaleko obletovanějších hvie zd, a napriek tomu, možno práve preto, si Sergio Busquets zaslúži svoj diel pozornosti.Aspoň taký, aby sme odhalili jeho pravé ja a nesmierny prínos pre klub i reprezentaci.Týmový aj reprezentačný kolega Xavi Hernández ho raz opísal ako "nejprotřelejšího hráčov z celého tímu." Sergio Busquets nepatrí ako na ihrisku, tak v súkromí k žiadnym bouřlivákům. Naopak by rád v očiach verejnosti vyzeral tak, že sa o nič nestará, že sa o vlastný imidž vôbec nezaujíma. Pravda je však iná, len je treba k jej odhaleniu vyčkať na pravý moment.
Pred štyrmi rokmi Busquets mieril za zkompletováním skvostné zostavy trofejí: výhrou v domácej lige, na majstrovstvách sveta klubov, v Lige majstrov, v ligovom pohári a na rade bolo majstrovstvách sveta v Južnej Afrike.To všetko vo dvadsiatich dvoch rokoch ako základný stavebný kameň barcelonské aj španielskej jedenástky. Po bezchybné kvalifikačnej jazde však La Furia Roja škaredo narazila v prvom zápase základnej skupiny proti Švajčiarsku. Nikto vo čtyřiaosmdesátileté histórii svetových šampionátov nedokázal získať majstrovský titul po tom, čo prehral úvodný zápas. Španieli vtedy padli 1: 0.
Určitý podiel viny na jedinom góle zápasu z kopačky Gelson Fernandes mal práve Sergio Busquets, keď podskočil v stredu zálohy letiaci loptu a následne svojho súpera nedokázal ubrániť.Keď tak rozčúlený španielske médiá hľadala obetného baránka, ktorý európske šampiónmi v boji o zlatú sošku potopí, voľba padla práve na Busqetse. Bolo úplne jedno, že systém s dvoma záložníkov operujúcimi z hĺbky poľa spoľahlivo dlhé roky fungoval, zrazu šlo o neprípustný predpotopné systém, ktoré bolo nutné sa čo najskôr zbaviť.
Všetci objevivší sa kritici (a že ich bolo!) sa zhodli na vinný a odstránenie Busqetse. Vicente del Bosque dokonca musel zvolať mimoriadny míting, kde všetkým vys vetlil, že žiadny hon na individuality sa konať nebude a systém, ktorý sa stal španielskou herné filozofiou, zostane nezmenený.Aj hráči za svojho kolegu v zbrani postavili ako jeden muž. Napriek tomu pre mladého Busquetsa muselo ísť o poriadne ťažké chvíle. Kým ostatní hráči si spoločne užívali dnu voľna, dvadsaťdvaročný Sergio sa držal stranou. Keď po pohodlnej výhre nad Hondurasom požiadal Busquetsa o krátky rozhovor pred kamerou známy žurnalista Graham Hunter, dostalo sa mu ostrého odmietnutia.
"Prečo stále ja? Prečo? Je to preto, že som slušný a vždy sa v mix zóne zastavím? Nájdite si niekoho iného…" Nešlo však len o kritiku samú či snáď o to, že Španielsko v tú chvíľu bolo na pokraji vyradenia.Bola to tá do očí bijúce ignorancia Busquetsových výkonov, ktorými zo spoluhráčov okolo robí ešte lepšie individuality a kryje všetky ich zaváhania. Od švajčiarskeho prepadáku už vo zvyšk u majstrovstiev nechýbal ani minútu a bohato prispel k historickému titulu. Aj vďaka obdivným vyhlásením Xaviho, Pepa Guardiolu či Davida Villy sa z odpadlíka razom stal hrdina a celý futbalový svet si meno Busquets definitívne spojil so vzorom moderného defenzívneho záložníka.
Zďaleka najväčšie poklonu však "Busimu" vystrúhal jeho niekdajší zástanca Del Bosque.Legenda Realu Madrid totiž povedala tieto slová:
"Keby som sa znovu narodil v súčasnej modernej dobe, chcel by som byť Sergio Busquets." Pre tých, ktorí Del Bosqueho samotného nikdy nevideli hrať - on sám bol vo svojej dobe špičkovým záložníkom s prehľadom aj technickým nadaním.
"Ak chcete predvádzať oku lahodiaci futbal a byť neustále vidieť, vyhnite sa môjmu postu. Čo sa týka taktického poňatie, defenzívny stredopoliar v systéme 4-3-3 je jednoducho tá najnáročnejšia pozície zo všetkých, " líči dlháň Barcelony svoj pohľad na futbal.
"Ide o intenzívnu prácu. Musíte počítať s ohromným množstvom prvkov v krátkom čase, čo vyžaduje futbalovú chytrosť a plnú koncentráciu.Súčasťou mojej role na ihrisku je pohybovať sa medzi obrannými a útočnými líniami a zabezpečiť, aby sa lopta správne rýchlo pohyboval. Je to väčšinou práve "pivot", kto rozbehne celú akciu. " " Z pohľadu defenzívy som prostredníkom medzi obrannou štvoricou a zálohou, " pokračuje Busquets.
"Snažím sa dostupovat a Prešova tak, aby som súperovho útočníka izoloval od jeho vlastnej zálohy.Som tímový hráč, ktorý toho musia veľa odpracovať a obetovať sa pre úspech tímu, " doplnil dvadsaťpäťročný odchovanec Barcelony a názorne predviedol, prečo ho majú spoluhráči toľko v obľube a treba Xavi si len málokedy v tímovom autobuse sadne vedľa niekoho iného. žiadne naháňania sa za slávou, len spoľahlivá neviditeľná práca v strede ihriska , ktorú ocenia málokto.
Malý Sergio vyrástol v domácnosti, kde otecko Carlos držal post barcelonské brankárskej jednotky. O ničom takom jeho syn nechcel ani počuť, strieľanie gólov bolo lákavejšie.
"Keď je človek mladý, byť brankárom je jednoducho nuda.Vo všetkých zápasoch so školou alebo priateľmi vždy chcete byť útočníkom, dávať góly a užiť si tak najkrajšie pocit, aký futbal ponúka. Otec nás oboch s bratom nechával na seba strieľať, čo sme zbožňovali. " Čo naopak Busquets nezbožňuje, je jeho kontakt s verejnosťou. Žiadne sociálne siete, skoro žiadne reklamy či sponzorstva, najmä v porovnaní so svojím okolím, a tiež relatívne malý záujem médií. aj v tomto ohľade si teraz iste nepraje nič iné, než aby sa neopakoval boom spred štyroch rokov. Treba podotknúť, že od tej doby je oveľa skúsenejší a ako futbalista definitívne dozrel.Ak si svoju formu na cestu do Brazílie správne načas oval, majú Španieli veľkú šancu byť znovu šampiónmi.
Tréner: Vicente del Bosque Nikdy nie je jednoduché nadviazať na úspech svojho predchodca, avšak Vicente del Bosque sa tomuto tlaku s trochou nadsadenia svojimi výsledkami priamo vysmial do tváre. Potom, čo v roku 2008 prevzal po Luis Aragonés čerstvej majstrami Európy, totiž dosiahol na úspech ešte neporovnateľne vyššia - doviedol Španielsko k titulu svetovému, prvému v národnej histórii.A ešte predtým, než sa dostane k šancu tento unikátny počin zopakovať, zvládol Del Bosque obhájiť trón európsky.
Šesťdesiattriročný Del Bosque, ktorý sa od februára 2011 môže pýšiť titulom Markíza za svoje mimoriadne zásluhy v oblasti športu, bol svojho času defenzívnym záložníkom. Podporuje tak teóriu, že najlepší trénerské talenty sa vo futbale prejavujú práve z tejto pozície. Ako hráč spojil svoje služby takmer výhradne s Realom Madrid. Okr em troch ročných hosťovaní strávil rodák zo Salamancy u Merengues celú svoju štrnásťročnú kariéru.Dohromady tak v Reale vyhral päť ligových titulov, štyri domáce poháre a osemnásťkrát nakukol aj do reprezentácie.
Aj potom, čo prešiel z hráčskej lavice na tú trénerskú, pokračoval Del Bosque v zázemí Bieleho baletu. Svoje prvé krôčiky si odbil v Castille, teda B-tímu Realu a v roku 1994 prvýkrát aspoň nakrátko stál aj na poste trénera prvého tímu, keď zaskakoval za vyhodeného kouča Flora. O päť rokov neskôr už dostal prácu v Reale na plný úväzok a vedenie klubového giganta svojho rozhodnutia nemohlo ľutovať.Hneď v prvej sezóne vyhral del Bosqueho tím Ligu majstrov, následne pridal dva ligové tituly, znovu prestížnu milionársku súťaž, španielsky i európsky Superpohár a všetko zavŕšil aj ziskom pohára Interkontinentálneho. Stačili mu k tomu štyri roky.
Po kratučkom výstrelku na lavičke i stanbulského Besiktasu sa potom šesťdesiattriročný kouč s fúzikmi, ktorý si udržiaval ešte čoby hráč, dostal ku kormidlu španielskej reprezentácie.Svojho poslania sa zhostil majstrovsky a všetci priaznivci La Furia Roja môžu s napätím očakávať, či už teraz legendárny úspechy dokáže ešte vyšperkovať.
Prednosti a slabiny Hoci sa tieto dve oblasti na pohľad značne rozchádzajú a bývajú právom zvyčajne rozdelené, u súčasného Španielska je namieste urobiť výnimku. Čo sa totiž niekomu môže zdať ako klad, označí iný za zápor a až samotný šampionát napovie, kde je vlastne pravda.
Vicente del Bosque je známy svojím konzervativizmom. Za dlhé roky sa mu podarilo vytvoriť si skupinu hráčov, ktorá ho nikdy nesklamala a on v ďalších a ďalších nomináciách zase nesklamal ju.Na jednej strane ide o rozumnú voľbu, kedy si tím zachováva svoju súdržnosť, zohratosť a nesporné skúsenosti, ko nieckoncov víťazná zostava sa predsa nemení. Na strane druhej však čas nejde zastaviť a pribúda čoraz viac obáv, či si hráči ako Villa, Torres, Xavi alebo aj v klube večne vysedávajúcich brankár Casillas stále zaslúži pevné miesto v konečnej nominácii napriek klesajúcej výkonnosti.
Pochyby vzbudzuje aj otázka, čo vlastne od Španielov čakať.Potom, čo úradujúci šampióni drvivo podľahli vo finále Konfederačního pohára Brazílii, prijali stávkové kancelárie aj laická verejnosť práve domáci kanárika ako hlavného favorita majstrovstiev, nasledované Argentínou a Nemeckom. Španielsko je pre mnohých prekvapivo až štvrté vzadu, ako by snáď status najlepšieho celku sveta bol hendikepom…Alebo sa snáď potvrdí názory, že sa La Furia Roja po všetkých nedávnych úspechoch podvedome uspokojí a nepoženie ju za ďalším titulom taký hlad, ako jej konkurentmi ?
Hojne propíraným témou je tiež základná zostav a a jej taktické rozostavenie. Všetky španielske úspechy pod Del Bosque tkvie v použití tzv.falošné deviatky, teda hre bez klasického stredného útočníka, ktorého v posledných rokoch najčastejšie nahrádzal Cesc Fàbregas. Dôsledkom takéhoto rozostavenie je pre Španielov typická herné dominancie s trvalým držaním lopty a trpezlivým čakaním na šancu, čo hocikto označuje za nudnú podívanou. Nesporným faktom však je, že Španielsko na všetkých troch víťazných šampionátoch z posledných rokov neinkasovalo v ich vyraďovacej časti jediný gól. Práve v tom tkvie úspech Del Bosqueho ekipy, práve preto sa občasná strelecká impotencia dá prehliadnuť.
Ako však ukázalo vyššie zmienené stretnutí s Brazíliou, možno má táto taktika najlepšie za sebou.Všetci budú na majstrovstvách od Španielov očakávať jednu jedinú herné variant a bude na Del Bosque, aby svojich súperov dokázal zaskočiť. Postaví na hrot Diega Costu? Povolí Juanfran či Azpilicuetovi na pravom kraji obrany rovnaké ofenzívne pikle, akými oplýva ich kolega Albumy na strane druhej? Naskočí od prvého zápasu v strede ihriska nastávajúce hviezda Koke miesto Xaviho?Káder na všemožnú variáciu majú Španieli takmer dokonalý, zostáva len čakať, či sa určité flexibility z ich strany naozaj dočkáme.
Predpokladaná zostava: Casillas - Azpilicueta, Piqué , Ramos, Alba - Busquets, Alonso, Xavi - Pedro, Fàbregas, Iniesta
Prípravné zápasy < / div> Obhajca majstrovského titulu, dvojnásobný šampión Európy posledných rokov, a napriek tomu skôr čierny kôň turnaja ako hlavný adept na víťazstvo. Tento paradox momentálne vystihuje pohľad odbornej i fanúšikovskej verejnosti na Španielskou reprezentáciu.Kde je nakoniec pravda sa dozvieme až za pár týždňov, avšak repríza predchádzajúceho finá le MS s Holandskom hneď na úvod môže všeličo napovedať.
História Je až prekvapujúce, ako dlho Španieli čakali na akýkoľvek väčší úspech na poli svetového reprezentačného futbalu. Akokoľvek kluby ako Barcelona či Real Madrid pravidelne ovládali (a dodnes ovládajú) európska kolbiska, dohromady to v národných farbách nikdy poriadne nefungovalo…Až donedávna.
Zoberme však histórii španielskeho futbalu pekne poporiadku. Federácie vznikla v roku 1913 a o sedem rokov neskôr sa národný celok predstavil na OH 1920 v Antverpách, a hneď ako strieborný. Nebol to jediný úspech tejto doby.Rok po vzniku ligy (1928) sa Španielsko stalo prvým tímom, ktorý dokázal poraziť celok z Britských ostrovov. Anglicko vtedy v Madride prehrala dramaticky 3: 4! Všetko sa rozvíjalo tak sľubne. Prvý štart na MS 1934 potom začal výhrou nad Brazíliou a skončil prehrou s Talianskom.
Nasledoval nástup klubového futbalu , kde role hlavných hviezd plnili predovšetkým hráči zo zahraničia. V čase veľkej slávy Realu Madrid a jeho päťročné hegemónie v úvodných ročníkoch Pohári Majstrov šírili opojenie Bielym baletom hlavne Argentínčan Alfredo di Stefano či maďarský kúzelník Ferenc Puskás. Po neúspechu na MS 1962 netrvalo dlho a padlo rozhodnutie zákazu štartov cudzincov v domácej lige.Ovocie to prinieslo až nečakane rýchlo, hneď v roku 1964 totiž Španieli slávne ovládli domáci majstrovstvá Európy vďaka finálovej výhre 2: 1 nad Sovietskym zväzom, ktoré sledovalo 120-tisíc divákov.
Až v roku 1982 sa hralo opäť v Španielsku, tentokrát majstrovstvá sveta. Postup zo skupiny bol očakávaný, ale poriadne vydreté. Nerozhodne s Hondurasom a prehra so Severným Írskom, Španieli prehrali iba Juhoslávii. Ďalej to však nešlo, v druhej fáze skončila reprezentácia La Furia Roja posledný. Štyri roky nato skončila španielska ekipa vo � �tvrťfinále, na penalty ju zastavila Belgicka. MS 1994 - smolné vyradenie od Talianov, 1998 - vypadnutie hneď v základnej skupine.Celú čiernu dvacetiletku potom podčiarklo neúspešné štvrťfinále s domácou Južnou Kóreou, akokoľvek sa vtedy Španieli mohli cítiť právom rozhorčenie.
Keď potom La Furia Roja vyhorela aj na portugalskom Euru a svetový šampionát v Nemecku pre ňu priniesol iba osemfinálovej účasť, zdalo sa, že šnúra neúspechov sa bude ťahať večne. O to silnejšie bol šok, keď Španieli ovládli v roku 2008 majstrovstvá Európy. A keď už si reprezentanti väčšiny Pyrenejského ostrova privoňali k úspechu, nič ich nedokázalo zastaviť ani na všetkých ďalších veľkých futbalových podnikoch.Na MS v Južnej Afrike síce herne neoslnili a prehrali hneď svoj prvý zápas v skupine, avšak jednou výhrou 1: 0 za druhou sa nakoniec svedomito prehrýzli až do historického finále s Holandskom. Na víťazný gól A ndrésa Iniestu v predĺžení sa už nikdy nezabudne, Španielsko sa prvýkrát stalo majstrom sveta!
Aby toho nebolo málo, ovládli úradujúci svetoví i európski šampióni tiež následné EURO 2012 v Poľsku a na Ukrajine.Teraz ich čaká nový úloha: byť prvou krajinou Európy, ktorá dokáže triumfovať na americkej pôde a zároveň sa tak po dvaapadesátileté pauze stať tým, kto dokáže vydobytý titul majstra sveta obhájiť.
Kvalifikácia < br>
Čo by to bolo za majstrovstvá sveta, keby na ňom chýbal úradujúci šampión? Španieli si svoju povinnosť splnili, hoci veľmi nezáživne, ako v posledných rokoch býva ich dobrým zvykom. Len jediný raz sa hviezdami nabitá ofenzíva odtrhla k vyššiemu počtu gólov, a to v druhom kvalifikačnom zápase na bieloruskej pôde.Po tejto výhre 4: 0 si však zverenci trénera Del Bosqueho Zadělalo na trable, keď v dvoch domácich zápasoch po sebe proti Francúzsku a Fínsku iba r emizovali 1: 1. Následný duel v Paríži tak razom nadobudol nových kontúr - Španielom vážne hrozilo, že sa na MS pozrú jedine skrz nevyspytateľnou baráž…
Práve vtedy však La Furia Roja ukázala svoju ohromnú silu a kvalitu. Presvedčivá výhra 1: 0 vďaka gólu Pedra znovu nastolila pokoj v skupine I a o konečnom poradí na prvých dvoch pozíciách bolo rozhodnuté.Konečný sumár španielskej kvalifikácia znie takto: skóre po ôsmich zápasoch 14: 3, päť čistých kont a priamy postup do Brazílie.
Na koho sa zamerať: Sergio Busquets nikdy v španielskom drese nestrelil jediný gól, v pamäti laickej verejnosti je často zapísaný predovšetkým, ako nečestný teatrálny typ hráča, pohybuje sa vedľa ďaleko obletovanějších hviezd, a napriek tomu, možno práve preto, si Sergio Busquets zaslúži svoj diel pozornosti.Aspoň taký, aby sme odhalili jeho pravé ja a nesmierny prínos pre klub i reprezentaci.Týmový aj reprezentačný kolega Xavi Hernández ho raz opísal ako "nejprotřelejšího hráčov z celého tímu." Sergio Busquets nepatrí ako na ihrisku, tak v súkromí k žiadnym bouřlivákům. Naopak by rád v očiach verejnosti vyzeral tak, že sa o nič nestará, že sa o vlastný imidž vôbec nezaujíma. Pravda je však iná, len je treba k jej odhaleniu vyčkať na pravý moment.
Pred štyrmi rokmi Busquets mieril za zkompletováním skvostné zostavy trofejí: výhrou v domácej lige, na majstrovstvách sveta klubov, v Lige majstrov, v ligovom pohári a na rade bolo majstrovstvách sveta v Južnej Afrike.To všetko vo dvadsiatich dvoch rokoch ako základný stavebný kameň barcelonské aj španielskej jedenástky. Po bezchybné kvalifikačnej jazde však La Furia Roja škaredo narazila v prvom zápase základnej skupiny proti Švajčiarsku. Nikto vo čtyřiaosmdesátileté histórii svetových šampionátov nedokázal získať majstrovský titul po tom, čo prehral úvodný zápas. Španieli vtedy padli 1: 0.
Určitý podiel viny na jedinom góle zápasu z kopačky Gelson Fernandes mal práve Sergio Busquets, keď podskočil v stredu zálohy letiaci loptu a následne svojho súpera nedokázal ubrániť.Keď tak rozčúlený španielske médiá hľadala obetného baránka, ktorý európske šampiónmi v boji o zlatú sošku potopí, voľba padla práve na Busqetse. Bolo úplne jedno, že systém s dvoma záložníkov operujúcimi z hĺbky poľa spoľahlivo dlhé roky fungoval, zrazu šlo o neprípustný predpotopné systém, ktoré bolo nutné sa čo najskôr zbaviť.
Všetci objevivší sa kritici (a že ich bolo!) sa zhodli na vinný a odstránenie Busqetse. Vicente del Bosque dokonca musel zvolať mimoriadny míting, kde všetkým vysvetlil, že žiadny hon na individuality sa konať nebude a systém, ktorý sa stal španielskou herné filozofiou, zostane nezmenený.Aj hráči za svojho kolegu v zbrani postavili ako jeden muž. Napriek tomu pre mladého Busquetsa muselo ísť o poriadne ťažké chvíle. Kým ostatní hráči si spoločne užívali dnu voľna, dvadsaťdvaročný Sergio sa držal stranou. Keď po pohodlnej výhre nad Hondurasom požiadal Busquetsa o krátky rozhovor pred kamerou známy žurnalista Graham Hunter, dostalo sa mu ostrého odmietnutia.
"Prečo stále ja? Prečo? Je to preto, že som slušný a vždy sa v mix zóne zastavím? Nájdite si niekoho iného…" Nešlo však len o kritiku samú či snáď o to, že Španielsko v tú chvíľu bolo na pokraji vyradenia.Bola to tá do očí bijúce ignorancia Busquetsových výkonov, ktorými zo spoluhráčov okolo robí ešte lepšie individuality a kryje všetky ich zaváhania. Od švajčiarskeho prepadáku už vo zvyšku majstrovstiev nechýbal ani minútu a bohato prispel k historickému titulu. Aj vďaka obdivným vyhlásením Xaviho, Pepa Guardiolu či Davida Villy sa z odpadlíka razom stal hrdina a cel� � futbalový svet si meno Busquets definitívne spojil so vzorom moderného defenzívneho záložníka.
Zďaleka najväčšie poklonu však "Busimu" vystrúhal jeho niekdajší zástanca Del Bosque.Legenda Realu Madrid totiž povedala tieto slová:
"Keby som sa znovu narodil v súčasnej modernej dobe, chcel by som byť Sergio Busquets." Pre tých, ktorí Del Bosqueho samotného nikdy nevideli hrať - on sám bol vo svojej dobe špičkovým záložníkom s prehľadom aj technickým nadaním.
"Ak chcete predvádzať oku lahodiaci futbal a byť neustále vidieť, vyhnite sa môjmu postu. Čo sa týka taktického poňatie, defenzívny stredopoliar v systéme 4-3-3 je jednoducho tá najnáročnejšia pozície zo všetkých, " líči dlháň Barcelony svoj pohľad na futbal.
"Ide o intenzívnu prácu. Musíte počítať s ohromným množstvom prvkov v krátkom čase, čo vyžaduje futbalovú chytrosť a plnú koncentráciu.Súčasťou mojej role na ihrisku je pohybovať sa medzi obrannými a útočnými líniami a zabezpečiť, aby sa lopta správne rýchlo pohyboval. Je to väčšinou práve "pivot", kto rozbehne celú akciu. " " Z pohľadu defenzívy som prostredníkom medzi obrannou štvoricou a zálohou, " pokračuje Busquets.
"Snažím sa dostupovat a Prešova tak, aby som súperovho útočníka izoloval od jeho vlastnej zálohy.Som tímový hráč, ktorý toho musia veľa odpracovať a obetovať sa pre úspech tímu, " doplnil dvadsaťpäťročný odchovanec Barcelony a názorne predviedol, prečo ho majú spoluhráči toľko v obľube a treba Xavi si len málokedy v tímovom autobuse sadne vedľa niekoho iného. žiadne naháňania sa za slávou, len spoľahlivá neviditeľná práca v strede ihriska, ktorú ocenia málokto.
Malý Sergio vyrástol v domácnosti, kde otecko Carlos držal post barcelonské brankárskej jednotky. O ničom takom jeho syn nechcel ani počuť, strieľanie gólov bolo lákavejšie.
"Keď je človek mladý, byť brankárom je jednoducho nuda.Vo všetkých zápasoch so školou alebo priateľmi vždy chcete byť útočníkom, dávať góly a užiť si tak najkrajšie pocit, aký futbal ponúka. Otec nás oboch s bratom nechával na seba strieľať, čo sme zbožňovali. " Čo naopak Busquets nezbožňuje, je jeho kontakt s verejnosťou. Žiadne sociálne siete, skoro žiadne reklamy či sponzorstva, najmä v porovnaní so svojím okolím, a tiež relatívne malý záujem médií. aj v tomto ohľade si teraz iste nepraje nič iné, než aby sa neopakoval boom spred štyroch rokov. Treba podotknúť, že od tej doby je oveľa skúsenejší a ako futbalista definitívne dozrel.Ak si svoju formu na cestu do Brazílie správne načasoval, majú Španieli veľkú šancu byť znovu šampiónmi.
Tréner: Vicente del Bosque Nikdy nie je jednoduché nadviazať na úspech svojho predchodca, avšak Vicente del Bosque sa tomuto tlaku s trochou nadsadenia svojimi výsledkami priamo vysmial do tváre. Potom, čo v roku 2008 prevzal po Luis Aragonés čerstvej majstrami Európy, totiž dosiahol na úspech ešte neporovnateľne vyššia - doviedol Španielsko k titulu svetovému, prvému v národnej histórii.A ešte predtým, než sa dostane k šancu tento unikátny počin zopakovať, zvládol Del Bosque obhájiť trón európsky.
Šesťdesiattriročný Del Bosque, ktorý sa od februára 2011 môže pýšiť titulom Markíza za svoje mimoriadne zásluhy v oblasti športu, bol svojho času defenzívnym záložníkom. Podporuje tak teóriu, že najlepší trénerské talenty sa vo futbale prejavujú práve z tejto pozície. Ako hráč spojil svoje služby takmer výhradne s Realom Madrid. Okrem troch ročných hosťovaní strávil rodák zo Salamancy u Merengues celú svoju štrnásťročnú kariéru.Dohromady tak v Reale vyhral päť ligových titulov, štyri domáce poháre a os emnásťkrát nakukol aj do reprezentácie.
Aj potom, čo prešiel z hráčskej lavice na tú trénerskú, pokračoval Del Bosque v zázemí Bieleho baletu. Svoje prvé krôčiky si odbil v Castille, teda B-tímu Realu a v roku 1994 prvýkrát aspoň nakrátko stál aj na poste trénera prvého tímu, keď zaskakoval za vyhodeného kouča Flora. O päť rokov neskôr už dostal prácu v Reale na plný úväzok a vedenie klubového giganta svojho rozhodnutia nemohlo ľutovať.Hneď v prvej sezóne vyhral del Bosqueho tím Ligu majstrov, následne pridal dva ligové tituly, znovu prestížnu milionársku súťaž, španielsky i európsky Superpohár a všetko zavŕšil aj ziskom pohára Interkontinentálneho. Stačili mu k tomu štyri roky.
Po kratučkom výstrelku na lavičke istanbulského Besiktasu sa potom šesťdesiattriročný kouč s fúzikmi, ktorý si udržiaval ešte čoby hráč, dostal ku kormidlu španielskej reprezentácie.Svojho poslania sa zhostil maj strovsky a všetci priaznivci La Furia Roja môžu s napätím očakávať, či už teraz legendárny úspechy dokáže ešte vyšperkovať.
Prednosti a slabiny Hoci sa tieto dve oblasti na pohľad značne rozchádzajú a bývajú právom zvyčajne rozdelené, u súčasného Španielska je namieste urobiť výnimku. Čo sa totiž niekomu môže zdať ako klad, označí iný za zápor a až samotný šampionát napovie, kde je vlastne pravda.
Vicente del Bosque je známy svojím konzervativizmom. Za dlhé roky sa mu podarilo vytvoriť si skupinu hráčov, ktorá ho nikdy nesklamala a on v ďalších a ďalších nomináciách zase nesklamal ju.Na jednej strane ide o rozumnú voľbu, kedy si tím zachováva svoju súdržnosť, zohratosť a nesporné skúsenosti, konieckoncov víťazná zostava sa predsa nemení. Na strane druhej však čas nejde zastaviť a pribúda čoraz viac obáv, či si hráči ako Villa, Torres, Xavi alebo aj v klube večne vysed� �vajúcich brankár Casillas stále zaslúži pevné miesto v konečnej nominácii napriek klesajúcej výkonnosti.
Pochyby vzbudzuje aj otázka, čo vlastne od Španielov čakať.Potom, čo úradujúci šampióni drvivo podľahli vo finále Konfederačního pohára Brazílii, prijali stávkové kancelárie aj laická verejnosť práve domáci kanárika ako hlavného favorita majstrovstiev, nasledované Argentínou a Nemeckom. Španielsko je pre mnohých prekvapivo až štvrté vzadu, ako by snáď status najlepšieho celku sveta bol hendikepom…Alebo sa snáď potvrdí názory, že sa La Furia Roja po všetkých nedávnych úspechoch podvedome uspokojí a nepoženie ju za ďalším titulom taký hlad, ako jej konkurentmi ?
Hojne propíraným témou je tiež základná zostava a jej taktické rozostavenie. Všetky španielske úspechy pod Del Bosque tkvie v použití tzv.falošné deviatky, teda hre bez klasického stredného útočníka, ktorého v posledných ro koch najčastejšie nahrádzal Cesc Fàbregas. Dôsledkom takéhoto rozostavenie je pre Španielov typická herné dominancie s trvalým držaním lopty a trpezlivým čakaním na šancu, čo hocikto označuje za nudnú podívanou. Nesporným faktom však je, že Španielsko na všetkých troch víťazných šampionátoch z posledných rokov neinkasovalo v ich vyraďovacej časti jediný gól. Práve v tom tkvie úspech Del Bosqueho ekipy, práve preto sa občasná strelecká impotencia dá prehliadnuť.
Ako však ukázalo vyššie zmienené stretnutí s Brazíliou, možno má táto taktika najlepšie za sebou.Všetci budú na majstrovstvách od Španielov očakávať jednu jedinú herné variant a bude na Del Bosque, aby svojich súperov dokázal zaskočiť. Postaví na hrot Diega Costu? Povolí Juanfran či Azpilicuetovi na pravom kraji obrany rovnaké ofenzívne pikle, akými oplýva ich kolega Albumy na strane druhej? Naskočí od prvého zápasu v strede ihriska na stávajúce hviezda Koke miesto Xaviho?Káder na všemožnú variáciu majú Španieli takmer dokonalý, zostáva len čakať, či sa určité flexibility z ich strany naozaj dočkáme.
Predpokladaná zostava: Casillas - Azpilicueta, Piqué , Ramos, Alba - Busquets, Alonso, Xavi - Pedro, Fàbregas, Iniesta
Prípravné zápasy < / div>
